Profil radikálneho izlámskeho hnutia Hamas

Ešte pred niekoľkými dňami mohol každý na uliciach Gazy stretnúť politických vodcov Hamasu. Nebolo prob­lematické za­stihnúť ich ani telefonicky. Teraz však všetci zmizli. Na obrov­ských pohrebných shromaždeniach v pásme Gazy nebolo vidieť ani Abdela Aziza Rantisiho, ani Mahmouda Zahara ani Izmaila Haniu.

Vraj si ostrihali brady a odvážia sa na ulicu len v žen­skom prestrojení. Je príliš riskantné stať sa cieľom zásahu rakety Hell­fire izraelskej helikoptéry Apache.

Šaronova vláda sa rozhodla rozbiť Hamas. Tým padlo tradičné rozlišovanie medzi politickým a vojenským kríd­lom tejto radikál­nej izlámskej organizácie. Odteraz sú ter­čom útokov práve aj plánovači, propagandisti a duchovní vodcovia Hamasu tak ako doteraz boli ostrelovači, montéri domácky vyrobených bômb a konštruktéri rakiet Hamasu. Za jeden týždeň po zdrcujúcom atentáte samovraha dňa 19. augusta v Jeruzaleme podnikli izrael­ské lietadlá tri ra­ketové útoky, v ktorých usmrtili sedem členov Hamasu, medzi nimi aj Ismaila Abu Šanaba, ktorý bol spoluza­kla­dateľom hnutia, hovorcom Hamasu a jedným z jeho vod­cov.

„Hamas“ je akronym, slovo, ktoré vzniklo složením počiatoč­ných písmen arabského výrazu „Harakat al-Mu­qawamah al-Isla­miyya“, ktorý sa dá preložiť ako „Izlám­ske hnutie odporu“. Po arabsky značí slovo „Hamas“ pojmy „nadšenie“, „entuziazmus“, „horlivosť“, „odvaha“ alebo aj „hrdinský čin“ – teda práve to, čo jeho príslušníci majú dokázať v boji proti „sionistickému strašia­kovi“.

Hamas bol oficiálne založený v auguste 1988, necelý rok po vypuknutí prvej Intifády a to uverejnením „Izlám­skeho mani­festu“. Tento dokument predstavuje ideolo­gické krédo hnutia a zameriava sa nielen proti židovskému štátu Izrael, ale aj proti sekulárnemu palestínskemu oslo­bodzovaciemu hnutiu (PLO).

Korene Hamasu pochádzajú však z izlámskeho centra „al Mujamma al-Islami“, ktoré bolo založené v roku 1973. Založil ho (od svojej mladosti ochrnutý) Šejk Ahmed Is­mail Yassin a bol Izraelom legálne uznaný v roku 1979. Vtedy bolo toto nábožen­sko-fundamentálne hnutie pre Iz­rael vítanou protiváhou proti teroru Jasira Arafata v PLO.

Hnutie „al Mujamma al-Islami“ vystupovalo v pásme Gazy a to v oblasti kázania, výuky, vzdelania, sociálnej práce, zdravia, športu a pri budovaní mešít.

Zakladajúci členovia Hamasu boli úplne presiaknutí hnutím „Ikhwan“ čiže „Muslimským bratstvom“, ktoré bolo založené v roku 1928 v Egypte a ktoré od štyridsia­tych rokov bolo činné v oblasti britského mandátu Pa­lestína ako aj v nástupníckych štá­toch tejto oblasti. Podľa tradície Ikhwanu štrukturalizoval Šejk Yassin organizáciu Hamasu od začiatku ako podzemné hnutie. Aj vnútorná komunikácia jednotlivých – od seba nezávislých – štruktúr diala sa len pomocou kódovaných zpráv.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vznikla takto v oblasti Gazy a na západnom brehu Jordánu pozo­ruhodná sociálna, náboženská a kultúrna infraštruktúra, ktorá dávala Hamasu vý­znamnú politickú moc, najmä medzi utečencami v pásme Gazy. Rozhodujúci vplyv tvo­rila finančná sila hnutia, ktorá spočívala na zdrojoch zo Saudskej Arábie, z Iránu a zo štátov Arabského zá­livu ako aj na daroch palestínskeho obyvateľstva a zo západnej cudziny. Z hľadiska palestínskeho obyvateľstva bola akti­vita Hamasu najprv zameraná proti sociálno-ekonomickým problé­mom denného života a až v druhom rade proti „sio­nistickým okupantom“ – na rozdiel od iných oslobodzova­cích organizácií, ktoré nacionálnym záujmom často obeto­vali osobné potreby Pa­lestíncov.

Fundamentalistický Hamas od začiatku bol morálnou a poli­tickou výzvou pre sekulárne-nacionalistickú organizá­ciu PLO a zpochybňoval jej nárok, aby bola jedinou legi­timnou zástupkyňou Palestíncov. Po 6-dennej vojne v roku 1967 preložil PLO stre­disko svojej mocenskej štruktúry do zahraničia, do Jordánska, Libanonu a Tuniska. Naproti tomu Hamas a jeho vedenie zostalo vždy v palestínskych oblastiach a zapustilo hlboké korene medzi jeho obyva­teľstvom. Preto dodnes platí: Keby orgány Palestínskej autonómnej oblasti (PA) riskovali konfrontáciu s radi­kálno-izlám­skym hnutím, ako to žiada USA a predovšet­kým Izrael v rámci uskutočnenia tzv. Road Map, viedlo by to ku krvavej občianskej vojne vnútri palestínskej spoloč­nosti. Viaceré pokusy PA v mi­nulých rokoch, ktoré chceli vecne ovplyvniť vedúcich zástupcov Hamasu, úplne zly­hali na otvorenom odpore jeho privržencov.

Aj keď zpočiatku sa Hamas angažoval predovšetkým sociálne a nábožensky, čoskoro sa pustil aj do ozbrojeného boja proti Izraelu. „Izlámsky manifest“ prisúdil „Džihádu“ čiže „Svätej vojne“ najvyššiu prioritu ako jedinému pro­striedku k vy­budova­niu izlámskej Palestíny „od Stredo­zemského mora až po Jordán“ čiže namiesto štátu Izrael. Okrem toho je vraj Džihád na oslobo­denie Palestíny nábo­ženskou povinnosťou každého mus­lima, nielen Palestín­cov. Radikálne sa zamieta akékoľvek poli­tické riešenie, ktoré by sa vzdalo čo len malej časti Palestíny, ktoré by sa považovalo za kapituláciu izlámu.

Hamas sa ozrejmil pomocou prvého palestínskeho po­vstania „Intifády“ ako najvýznamnejšia fundamentalis-ti­cko-izlámska organizácia v Júdei, Samárii a v pásme Gazy, ktorá sleduje svoje ciele s najbrutálnejším násilím. „Mudžaheddíni“ čiže „Svätí bo­jovníci“ Hamasu najprv uniesli a zavraždili Arabov, „heretikov“, obchodníkov s drogami a pornografiou čiže „kolaborantov“, kto­rých po­dozrievali zo spolupráce s Izraelom. Od konca 90tych ro­kov sa podarilo Hamasu utvoriť buňky aj medzi arabským oby­vateľstvom.

Po vojne v Arabskom zálive stal sa Hamas začiatkom 90tych rokov vedúcou teroristickou organizáciou v Izraeli a v sporných oblastiach a podľa dohody v Oslo aj naj­silnejším oponentom voči akémukoľvek pokusu o dohodu medzi Izraelcami a Arabmi. Už v roku 1989 bol Hamas v Izraeli zakázaný ako teroristická organi­zácia.

Vodca „mudžaheddínov“ Zaccaria Walid Akel utvoril v roku 1991 prvé skupiny brigád „Izz a-Din al-Qassam“. V decembri 1991 zabili prvého Izraelca Dorona Shorshana z Kfar Daromu a zaviedli tak nový spôsob činnosti Hamasu. Tento „modus ope­randi“ ho premenil na organizáciu, ktorá do dnešného dňa vyko­nala najväčší počet samovražedných atentátov v Izraeli. Tzv. „Izlámske hnutie odporu“ je zod­povedné za smrť stoviek Izrael­cov, a to väčšinou civilis­tov. Tisíce musia znášať celoživotné následky zranení, spôsobených hamasovskými útokmi. Podľa hovorcu Ha­masu Dr. Abdela Aziza Rantisiho sú Izraelci väčšinou bo­jovníci (pozn. prekladateľa: a nie civili), keďže aj väčšina žien koná vojenskú službu a teda tvoria vraj legitimné ci­ele teroru.

EU doteraz sa zdráha zaradiť radikálne izlámske orga­nizácie Hamas a Izlámsky džihád do kategórie teroristic­kých organizácií a príslušným spôsobom prenasledovať. Z výrokov poradcu fran­cúzskeho prezidenta vyplýva, že pre­dovšetkým Francúzom padne ťažko považovať „Hamas a palestínsky Izlámsky džihád za tero­ristické organizácie, ktoré nechcú nijaký mier“. Zdá sa však, že Anglicko, Ne­mecko a Holandsko začínajú naliehať na zmenu doteraz sledovanej politiky EU. Predpokladom rozbitia radikál­nych izlámskych teroristických skupín je však jednotný postup všetkých strán, ktoré sú zainteresované na blízko­východnom mieri.

přeložil Prof. Ing. Ludovít Višnyi CSc.