Múr ghetta alebo ochrana proti teroru?

Najnovší stavebný veľkoprojekt izraelskej vlády býva označovaný ako „nový berlínsky múr“. Takto ho označujú tí, ktorí pranierujú jeho neľudskosť, ktorí sa obávajú ghetto-izácie palestínskeho obyvateľstva a rastúcej nenávisti (do ghetta) uzavrených osôb. Tí, ktorí sa prihovárajú za projekt, zohľadňujú však naproti tomu nielen príliv desaťtisícov ilegálnych palestínskych utečencov, ale aj potrebnú ochranu proti neľudskému teroru: 365 km dlhý pohraničný plot, orientovaný zhruba na tzv. „zelenej línii“ čiže na línii prímeria z roku 1949, bude po dokončení od seba oddeľovať Palestíncov od Izraelčanov.

Na niektorých miestach je to viacnásobný plot s dopravnou cestou a závorovanými pohraničnými pásmi, aby sa dalo registrovať prekračovanie hraníc. Inde zase je to až 8 m vysoký múr. V určitých oblastiach patrí k bariéram aj hlboká priekopa, ktorá znemožňuje prechod aj terénnym vozidlám. Na iných úsekoch zase má votrelcov signalizovať elektronický hlásič tzv. „smart fence“.

Herkulovské rozmery projektu vyniknú zreteľne, keď si zprítomníme, že len pri Kalakiy, pozdĺž novej transizraelskej diaľnice, bolo premiestnených 15 miliónov ton zemín, ktoré boli nahradené betónom a štrkom na to, aby mohlo byť postavených niekoľko sto metrov plotu s príslušnými asi 30 m širokými kontrolnými stanicami po oboch stranách. Celkove bude vystavaných 300 000 štvorcových metrov plotu a 1500 km ostnatého drátu. Na stavbu tejto bariéry, ktorú povolil začiatkom júna 2002 izraelský premiér Šaron, predpokladajú sa náklady 100 miliónov USD.

Rozhodujúcim problémom pre armádu je sabotáž. Istý dôstojník hovorí: „Niekedy vybudujeme 100 m plotu a oni nám zničia alebo ukradnú z toho 50 m. Ukradne sa všetko, čo nie je dobre pripevnené a zaistené. Viacerí stavbári boli zastrelení zo zálohy.

Zástupcovia Palestíncov sa sťažujú u Bushovej administratívy na to, že plot obklopuje aj sídliská a tým ich de facto začleňuje do Izraela. K týmto 13 sídliskám patrí aj mesto Ariel v centre Samárie. Palestínci podozrievajú výstavbu plotu ako „pokračujúcu krádež“ svojej krajiny od izraelského štátu.

Izraelskí odporcovia plotu, predovšetkým izraelské mierové hnutie „Šalom Achšav“, nemajú zásadne nič proti deliacemu plotu medzi Izraelom a jeho palestínskymi susedmi. Ich kritika je zameraná proti začleneniu židovských sídlisk. Poukazujú na príliš zvýšené náklady, ktoré vzniknú pri začlenení sídlisk a na predĺženie hraníc, ktoré z toho vyplýva. Už dávnejšie sú im tŕňom v oku zvýšené prostriedky, ktoré vynakladá izraelská armáda na zaistenie bezpečnosti osadníkov.

Americkí diplomati sa obávajú, že nové skutočnosti predbiehajú konečné výsledky jednaní a tak môžu byť ohrozené samotné palestínsko- izraelské rokovania a predovšetkým viac než krehké prímerie. Ale Ariel Šaron je málo vnímavý na priania Washingtonu. Preto americký minister zahraničia Colin Powell pohrozil, že treba pouvažovať o krátení amerických garancií izraelských kreditov. Po dlhších naťahovačkách s jeruzalemskými vládnymi kruhmi zatiaľ je počuť, že na sporných miestach sa stavba plotu zastaví, kým sa nedosiahne dohoda s Američanmi.

Zatiaľ čo jedni hľadia a kritizujú, ktoré oblasti a sídliská sú plotom do Izraela jednostranne začleňované, druhí zase – predovšetkým z pravého politického spektra – hľadia a kritizujú, ktoré oblasti a sídliská plot z Izraela jednostranne vylučuje. Kupodivu sa tu sjednocujú jednak nepriatelia izraelskej osídľovacej politiky so zástancami neobmedzeného židovského osídľovania Júdey, Samárie a pásma Gazy. Spoločná výčitka na adresu národnej vlády je: Kladiete hranice budúceho palestínskeho štátu. Obidve strany vyčítajú Šaronovi, že predčasne a bez dohovoru zabetonuje deliacu čiaru medzi Izraelcami a Palestíncami.

Zástupcovia izraelskej vlády tieto výčitky vehementne odrážajú. Plot nie je žiadna politická hranica, ale len jedno z mnohých opatrení, ktoré má odtieniť izraelské obyvateľstvo od palestínskeho teroru. Refrén z Jeruzaleme je stále rovnaký: S terorom sa nedá obchodovať a musí byť vždy a všetkými prostriedkami potláčaný. A ďalej: Dokiaľ budúcnosť židovských miest Júdey, Samárie a pásma Gazy nebude vyjasnená na základe dohovorov, nech je poskytnutá židovským osídleniam v sporných oblastiach presne rovnaká bezpečnosť ako tým, ktoré patrili už pred rokom 1967 do štátu Izrael.

Profilovaný hovorca Šarona – Raanan Gissin považuje plot za priamu reakciu Izraela na to, že palestínska strana nepotláča teroristické organizácie: „Ak oni nič nerobia, musíme sa my sami nejako brániť proti samovražedným atentátnikom.“ Proti americkým zástupcom vlády poukázal izraelský minister financií Benjamin Netanjahu na to, že z 250 atentátnikov západnej oblasti ani jeden neprišiel z pásma Gazy, ktorá je už roky obkľúčená plotom.

Olej do ohňa odporcom plotu nalialo niekoľko teroristických útokov, ktoré boli uskutočnené v minulých mesiacoch napriek plotu a ktoré ukázali na to, že ani takáto bariéra neposkytuje absolútnu bezpečnosť. Pri tom je vojakom jasné, že „každý plot je len tak dobrý, na koľko je dobrý dozor na ním“.

OSN organizuje toho času 18 miliónovú dolárovú kampaň UNDP, aby „uspokojila nároky palestínskych obcí, ktoré sú postihnuté izraelským deliacim múrom.“ Takto reaguje OSN na obvinenia palestínskeho ministra komunálnych záležitostí Jamala Shubakiho: „Múr oddelil mnoho miest a obcí, najmä v oblasti Kalkiya a Tulkarmu. Bolo mnoho tisíc hektárov najlepšej ornej pôdy, boli prerušené základné sociálne a zdravotnícke služby a ohrozená životaschopnosť budúceho palestínskeho štátu.“

V minulosti Izrael väčšinou vítal a podporoval humanitárne snahy OSN. Teraz však židovský štát kritizuje, že ani jedným slovom sa nezmieňuje o núdzi, spôsobovanej Izraelu palestínskym terorom. Ariel Milo, ktorý je hovorcom izraelského vyslanectva OSN, hovorí o „ďalšom príklade o tom, ako úslužne dávajú Spojené národy k dispozícii svoje služby palestínskej propagande.“ Na otázku, či UNDP uvažuje aj o pomoci izraelským obetiam teroru, odpovedal zvláštny pridelenec UNDP Tim Rothermel, že v tomto konflikte chová sa OSN neutrálne a: „Našou úlohou je pomoc Palestíncom, a nie starosť o bezpečnosť Izraela.“

A ešte k plotu: Bezpečnostná beriéra voči PA nie je jediným sporným bodom kvôli rozporom o plote. V púšti Negeb voľne sa potulujúce ťavy predstavujú skutočný bezpečnostný problém. Viacerí ľudia prišli o život pri dopravných nehodách, spôsobených ťavami na diaľnici. Preto taxikári v púšťnom meste Dimona žiadajú teraz bezpečnostný plot pozdĺž cesty.

Přeložil Prof. Ing. Ludovít Višnyi CSc.